Prevencia

• 17. decembra 2020

Podľa údajov zdravotných poisťovní na Slovensku chodí na PREVENTÍVNE PREHLIADKY len 27 percent obyvateľov. Prieskum medzi všeobecnými lekármi ukázal, že počas koronavírusu záujem o prevenciu významne poklesol. Niektorí ľudia, naopak, namietajú, že sa na prehliadku nemôžu dostať.

Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, obezita, diabetes, srdcovocievne choroby, ale napríklad aj rakovina – to všetko sú ochorenia, ktoré všeobecný lekár môže zistiť pacientovi pri preventívnej prehliadke. Je jasné, že ak sa ochorenie zistí v počiatočnom štádiu, dá sa liečiť oveľa účinnejšie, jednoduchšie a lacnejšie. Aj preto zdravotné poisťovne chcú, aby ľudia na preventívne prehliadky chodili. Štát dokonca po naliehaní pacientskych organizácií vlani odštartoval takzvaný pozývací skríning týkajúci sa vyšetrenia na tri časté onkologické diagnózy na Slovensku: rakovinu prsníka, rakovinu krčka maternice a rakovinu hrubého čreva. Všetky tieto diagnózy sa dajú odhaliť pomerne jednoduchými skríningovými vyšetreniami a spoločné majú aj to, že ak sa zistia v počiatočnom štádiu, dajú sa úplne vyliečiť.

Žalostne málo žien

Zdravotné poisťovne oslovili ľudí z rizikových skupín, ktorí sa predtým na skríningu nezúčastňovali. „Bohužiaľ, stále napríklad platí, že päť-šesť percent žien s rakovinou prsníka na Slovensku sa diagnostikuje už s pokročilým ochorením. Priemerne až 300 žien ročne zomrie úplne zbytočne, pretože pravidelne neabsolvujú skríningové mamografické vyšetrenie, ktoré je schopné odhaliť toto ochorenie včas,“ hovorí prezidentka pacientskej organizácie Nie rakovine Jana Pifflová Španková. Nárok na preventívne mamografické vyšetrenie má na Slovensku 1,33 milióna žien, ročne je to 650-tisíc žien. Účasť na preventívnom mamografickom vyšetrení je však len 21,5 percenta žien! „Mamografický pozývací skríning sa na Slovensku začal v septembri 2019, rozposlalo sa 58-tisíc pozvánok. Na tieto reagovalo a mamografiu absolvovalo zatiaľ len trinásť percent pozvaných žien, čo je veľmi málo. Skríningové mamografické pracoviská však od januára do júla 2020 vykonali 34 842 skríningových mamografií. Mnohé uvedomelé ženy na základe osvety pacientskych organizácií vyhľadali preverené skríningové mamografické pracoviská aj bez pozývacieho listu len so žiadankou od gynekológa či praktického lekára,“ hovorí Jana Španková.

Účasť poklesla

O nič lepšie to nie je s pravidelnými prehliadkami u všeobecného lekára, na ktoré má každý dospelý človek nárok raz za dva roky a ktoré sa hradia zo zdravotného poistenia. Túto možnosť však podľa údajov zdravotných poisťovní využíva asi len 27 percent ľudí. Podľa prieskumu medzi všeobecnými lekármi, ktorý v novembri publikovala Slovenská asociácia verejného zdravia (SAVEZ) a Zuzana Katreniaková z Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny LF UPJŠ v Košiciach, sa táto situácia v čase pandémie ešte zhoršila. Zo 194 zúčastnených lekárov všetkých vekových kategórií z celého Slovenska až 80 percent hodnotilo, že účasť na preventívnych prehliadkach počas Covidu-19 poklesla, a podľa 40 percent lekárov to bol veľmi významný pokles. Až 76,3 percenta lekárov sa domnieva, že účasť ľudí na prevencii by bola vyššia, keby vyšetrenie mohlo byť presne načasované tak, aby ľudia nemuseli sedieť v čakárni s chorými pacientmi. A viac ako 70 percent lekárov si myslí, že by pomohlo dôsledné dodržiavanie všetkých protiepidemických opatrení.

Načasovanie a bonusy

„Myslíme si, že tieto veci sa dajú zmeniť. Mnohí lekári si sami manažujú preventívne prehliadky tak, aby boli ľudia objednaní na presný čas. Ak poznáme faktor, ktorý môže zvýšiť účasť na preventívnych prehliadkach, musíme sa ho snažiť ovplyvniť,“ hovorí štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva SR Jana Ježíková. Viac ako 60 percent lekárov si myslí, že by pomohlo, keby ľudia, ktorí sa starajú o svoje zdravie a na preventívne prehliadky chodia, dostávali nejaký bonus. „Mohli by to byť napríklad zľavy na výživové doplnky v lekárni, napríklad rôzne vitamíny, alebo zľavy na zdravotnícke pomôcky,“ myslí si MUDr. Adriana Šimková, všeobecná lekárka v Pezinku. Neúčasť na preventívnych prehliadkach pritom môže mať vážny dosah na zdravie, napríklad pri podozrení na onkologické či kardiovaskulárne ochorenie ide o čas. Obdobie od jednej preventívnej prehliadky po druhú môže doslova rozhodnúť o živote a smrti.

Boja sa nákazy

Do redakcie sa nám však ozvali aj ľudia, ktorí sa napriek snahe zúčastniť sa na preventívnej prehliadke na toto vyšetrenie v minulých mesiacoch jednoducho nedostali. Iveta K. (celé meno máme v redakcii) býva neďaleko Starej Ľubovne. Obec, v ktorej žije, sa dostala pri plošnom testovaní do prvej desiatky obcí na Slovensku s najvyšším počtom nakazených Covidom-19 na sto obyvateľov. Iveta v októbri prekonala vážnu infekciu dýchacích ciest, testy na covid však mala negatívne. „K nášmu lekárovi sa vôbec nedalo dostať. Väčšinou bola v ambulancii iba sestrička, aj tá mala stále zamknuté dvere. Keď som si chcela dať predpísať ďalšie lieky, pretože mi antibiotiká nezabrali, lekár komunikoval len telefonicky. Dostať sa na preventívnu prehliadku? To sa u nás nedá už od marca,“ konštatuje. Na druhej strane však lekára chápe: „Je vo vysokom veku, má problémy so srdcom, rozumiem, že sa bojí nákazy covidom. Veľa vecí sa dá vybaviť cez telefón, preventívna prehliadka však nie. Takže zatiaľ iba dúfam, že nikomu z našej rodiny nebude nič vážne…“

Keby sme pre koronu zastavili prevenciu, pribúdali by úmrtia

Znížil sa podľa vás počas pandémie koronavírusu záujem ľudí o preventívne prehliadky?

Táto situácia „násilne“ znížila záujem ľudí o preventívne prehliadky, myslím, že dôvodom bol strach z nákazy. Spočiatku mali všeobecní lekári aj v usmerneniach, že sa preventívne prehliadky nevykonávajú. Bolo to v období od začiatku marca do polovice apríla. Potom, so zmenou epidemickej situácie, aj minister vyzval všeobecných lekárov, aby začali preventívne prehliadky robiť.

Bude mať výpadok preventívnych prehliadok počas koronavírusu vplyv na zdravie a život ľudí? Pozorujete to už vo svojej praxi?

Pracujem aj v programe pre národný skríning rakoviny hrubého čreva a podľa údajov jednej zo súkromných poisťovní klesol počet testov na okultné krvácanie v jarnom období v porovnaní s uplynulým rokom až o 25 percent. Mnohé odložené prehliadky z jari sa robia teraz. Dá sa povedať, že si ich tlačíme pred sebou. Vzhľadom na všetky činnosti, ktoré musí všeobecný lekár robiť, v ambulancii by v tomto období každý z nás mohol byť aj dvanásť hodín denne. Mnohí lekári sú v karanténe a dá sa povedať, že keby sa zvýšil dopyt po preventívnych prehliadkach, asi by sme ich ani nezvládali vykonať.

Je podľa vás reálna pravdepodobnosť, že sa človek nakazí koronavírusom pri preventívnej prehliadke?

Na prevenciu by mal ísť zdravý človek bez akútneho ochorenia dýchacích ciest či iných infekcií. Samozrejme, sú aj asymptomatickí nositelia koronavírusu, keď sa však dodržia všetky epidemiologické opatrenia a pacient sa objedná na presný čas, riziko sa minimalizuje. Pre koronavírus nemôžeme zastaviť prevenciu. Musíme pacientov vyšetrovať ďalej. Inak nám budú pribúdať nielen úmrtia na koronavírus, ale aj na iné, možno početnejšie chronické ochorenia, ako sú srdcovocievne choroby, diabetes či onkologické ochorenia.

Práve tie sa dajú odhaliť na preventívnej prehliadke.

Určite. Mnohí ľudia majú pocit, že počas preventívnej prehliadky im lekár odoberá len krv. Väčšinu zaujíma len to, aký majú krvný cukor či cholesterol. My ich však potrebujeme dostať do ambulancií kvôli iným vyšetreniam, ktoré nemôžeme zrealizovať bez prítomnosti pacienta. Napríklad EKG, prehmatanie štítnej žľazy, vyšetrenie znamienok na koži. Fyzikálne vyšetrenia pacienta musia vždy dopĺňať laboratórne údaje.

Niektorí lekári, najmä starší a s chronickými ochoreniami, sa však vyhýbajú osobnému kontaktu s pacientmi, snažia sa ordinovať cez telefón a prevenciu radšej nerobia. Dalo by sa to podľa vás riešiť? Ako?

V takomto prípade mi napadá len jedno riešenie: preventívnu prehliadku môže všeobecný lekár robiť len svojmu kapitovanému pacientovi. Ak je však lekár rizikový a ordinuje väčšinou cez telefón, jeho pacient, ktorý potrebuje prevenciu, by sa mohol odoslať k inému lekárovi, ku ktorému síce nepatrí, ale ten má ešte kapacitu, aby preventívnu prehliadku urobil. Problém je však s úhradou zo zdravotnej poisťovne.

Aj za normálnych okolností sa na preventívnych prehliadkach zúčastňuje asi len 27 percent ľudí. Prečo je to podľa vás tak?

Robila som si aj vlastný prieskum dôvodov, prečo pacienti nechodia na preventívne prehliadky. Niektorí sa boja, že budú musieť za preventívnu prehliadku platiť. Iní si napríklad myslia, že prevencia je len odber krvi a odmeranie tlaku, a majú pocit, že na preventívnej prehliadke sa aj tak nič nezistí. My sa však pýtame na fajčenie, pacienta odvážime, pýtame sa ho na dedičné dispozície, zisťujeme rizikové faktory srdcovocievnych i onkologických ochorení, kontrolujeme očkovanie. Mnohé diagnózy sa zistia práve na preventívnej prehliadke.

Čo by podľa vás motivovalo ľudí, aby sa na preventívnych prehliadkach zúčastňovali vo väčšom počte a pravidelne?

Podľa mňa je správna cesta ponúkať pacientom za prevenciu bonusy, napríklad zľavu v lekárni na výživové doplnky či na veci súvisiace so zdravím, napríklad na tlakomer či glukomer.

Existujú spôsoby, ako účinne pozývať ľudí na prevenciu?

Pripomína im to napríklad ich zdravotná poisťovňa esemeskami, takzvanou preventívnou pripomienkou. Pacientov však pozývame aj my lekári, volajú im zdravotné sestry. Stretávajú sa s rôznymi reakciami, no mnohí sa poďakujú za pripomenutie. Niektorí však otvorene povedia, že sa boja, že im niečo nájdeme, a prísť nechcú. Alebo tvrdia, že nemusia prísť, lebo im nič nie je. Niektorí zase hovoria, že chodia k špecialistovi a ten im odbery krvi robí pravidelne. Znovu však opakujem, že krvné odbery ako prevencia nestačia a sú potrebné aj iné vyšetrenia, ktoré robí všeobecný lekár. Napríklad testy na okultné krvácanie všetky poisťovne hradia od 40. roku veku a zachytávame pacientov, ktorí neboli na takomto vyšetrení päť či dokonca aj desať rokov. Viackrát sa nám stalo, že sme práve testom na okultné krvácanie zavčasu odhalili rakovinu hrubého čreva. Naposledy to bol mladý, 45-ročný muž s dvomi deťmi. Vďaka tomu, že prišiel na preventívnu prehliadku, sme mu zachránili život.

Čo by ste povedali pacientovi, aby ste ho presvedčili o potrebe prevencie?

Keď mi pacient povie, že sa bojí, či mu pri prehliadke niečo nenájdeme, vždy hovorím, že radšej to nájsť skôr ako neskôr. A aj keby som niečo našla, neznamená to, že jeho život sa končí. Môžeme len zabrániť niečomu horšiemu. Na mnohých zapôsobí, keď im poviem, že preventívnu prehliadku majú zadarmo. Niektorým volám dokonca ja osobne alebo ich „odchytíme“, keď si prídu po nejaké potvrdenie alebo chcú niečo vybaviť. Každý si je však strojcom svojho osudu a za vlastné zdravie je zodpovedný každý človek sám.