Nasadenie v prvej línii sme zvládli na jednotku…
Ako z postu hlavného odborníka pre všeobecné lekárstvo hodnotíte čas, ktorý sme prežili?
To čo sme zažili, ale stále aj zažívame bolo v novodobých dejinách medicíny v našich podmienkach bezprecedentné, pretože nielen lekári, ale aj obyvatelia sa s takouto situáciou ešte nestretli. Pandémia koronavírusu bola nová, nevedeli sme ako sa bude situácia vyvíjať, ale usilovali sme sa o nastavenie systému, ktorý by zabránil kolapsu zdravotníctva a nadbytočným úmrtiam. Hovorí sa, že po boji je každý generál, ale my si musíme priznať, že sme z tohto boja vyšli najlepšie zo všetkých krajín Európskej únie. Takže, aj keď sa niečo zdalo zo začiatku prehnané, všetko bolo v záujme zachovania zdravia obyvateľstva. Dnes sme už pripravení, o víruse vieme podstatne viac, máme čas a skúsenosti, takže pravidlá sa dnes môžu nastavovať dynamicky a zodpovedajúco aktuálnej situácii.
Všeobecní lekári dlhé roky presviedčajú zainteresovaných aj verejnosť o dôležitosti primárnej starostlivosti v systéme zdravotníctva a to v plnej šírke ukázala s plnou razanciou koronakríza.
Všeobecní lekári stáli naozaj v prvej línii a aj keď to aj pre nich bola úplne nová skúsenosť, veľmi zodpovedne sa vedeli zmobilizovať, zorganizovať a vytvorili jeden funkčný celok. Zintenzívnila sa komunikácia medzi lekármi a našli sa aj spôsoby, aby sa informácie z ministerstva cez vyššie územné celky dostali čo najrýchlejšie do ambulancií. Oceňujem, že všetky zainteresované strany dokázali nájsť spoločnú cestu a informačné toky sme zabezpečili tak, aby sa potrebné informácie dostali rýchlo ku každému. Pandémia koronakrízy ukázala, že všeobecní lekári sú naozaj základným článkom poskytovania zdravotnej starostlivosti. A napriek mnohým problémom, ktoré sme museli riešiť – napr. nedostatok osobných ochranných pomôcok, kolegovia v karanténe, ktorých sme vedeli zastúpiť – naša jednota a solidarita ukázala, že vieme pracovať aj v neštandardnej situácii napriek tomu, že máme medzi sebou veľa kolegov starších ako 65 rokov.
Ako sa zmenila práca v ambulanciách?
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti mala a má isté špecifiká, ktoré tu pred koronakrízou neboli. Ambulantní lekári musia stále dodržiavať platné hygienicko-protiepidemiologické opatrenia, ktoré sa týkajú nielen poskytovateľov, ale aj pacientov. Novinkou je možnosť využívania výkonov telemedicíny – konzultácie s pacientom prostredníctvom elektronickej komunikácie v tzv. online prostredí a ktoré sú hradené zdravotnými poisťovňami extra platbou. V práci lekára sa zvýšil objem on-line komunikácie. K telefonátom pribudli maily, sms-komunikácia, videohovory. Kríza dokázala, že všeobecní lekári sú lídrami v elektronickom zdravotníctve a ukázala aké dôležité je, aby mali poskytovatelia funkčné e-recepty a implementovalo sa e-zdravie. 70-75% poskytovateľov primárnej starostlivosti využíva elektronickú komunikáciu, najmä e-recept, čo nám veľmi pomohlo v komunikácii s pacientmi. V dnešnej dobe elektronizácie by malo byť využívanie funkcionalít e-zdravia samozrejmosťou.
Všeobecní lekári boli v boji s pandémiou doslova v prvej línii. Takáto situácia preveruje nielen profesionalitu, ale aj psychiku.
Pre nikoho to nebolo ľahké. Podľa mojich skúseností, kolegovia boli v ambulanciách a poskytovali zdravotnú starostlivosť napriek tomu, že každý sme iný a každý máme inú toleranciu zvládania záťažových situácií a stresu. Ale sme lekári a našim poslaním je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v akejkoľvek neštandardnej situácii a za akýchkoľvek podmienok. Z takéhoto boja sa nedá zutekať.
Neštandardnou situáciou bolo, že ste dobrovoľne strávili šesť týždňov s klientmi Domova sociálnych služieb v Pezinku, kde sa objavil koronavírus. Priamo v ohnisku najvyššej koncentrácie COVID pozitívnych pacientov na Slovensku.
Aj keď seniori v Pezinku neboli mojimi pacientmi považovala som za povinnosť pomôcť im. Prvých deväť dní po vypuknutí infekcie zabezpečovali starostlivosť v zariadení lekári z infektologickej kliniky. Stáli pri pacientoch ako prví a boli výborní. Chýbali však na svojom pracovisku a bolo potrebné, aby starostlivosť o pacientov prebral ambulantný lekár. Lekárka zariadenia bola v karanténe, tak som rozhodla, že do DDS pôjdem ja a zvládneme to. Doma som nechala troch mužov – manžela a dvoch synov a za to, že ma, napriek riziku, podporovali im ďakujem. Keď sme nemohli byť spolu, mladší syn Ivan mi poslal na messeger fotku, kde bolo veľkými písmenami napísané: „Slovensko zvláda boj s COVID-19 najlepšie v celej EÚ.“ A pod fotku dopísal: „Mami, to je aj tvoja zásluha,“ a pridal dve srdiečka. V zariadení bolo 60 klientov, z toho 32 pozitívnych pacientov. Povedala som si, že odídem až vtedy, keď bude aj posledný pacient negatívny. Bolo to 5. júna. Aj keď to boli doslova ťažké dni priniesli mi novú energiu. Už viem, že dokážem posúvať svoje hranice.
Keď hovoríme o ľudskej stránke medicíny, ako sa počas pandémie menili pacienti v ambulanciách a čo by ste na ich správaní ocenili?
Bola som veľmi prekvapená, keď sa ma pacienti začali pýtať ako sa mám ja a ako to všetko zvládam. Zo strany pacientov v tom bol veľký kus empatie a pochopenia, že nielen situácia pacientov, ale aj lekárov je náročná. Takúto pacientskú solidaritu som doteraz vo svojej praxi nezažila. Boli spolupatriční, súcitní a vďační, že majú kam ísť a že sa majú na koho obrátiť. A musím oceniť aj disciplínu pacientov. Dosiahla asi najvyššiu úroveň, s akou som sa vo svojej doterajšej praxi lekára stretla. Dodržiavali opatrenia, dohodnuté termíny a počúvali, čo im lekár hovorí. A som rada, že mnohí sa „na vlastnej koži“ presvedčili, že veľa vecí sa dá vybaviť telemedicínou a netreba s každou drobnosťou utekať k lekárovi. V tomto nám patrí prvenstvo v Európe. Obyvateľ Slovenska navštívil lekára priemerne až 12-krát ročne. Počas pandémie zistili, že sa to dá aj inak. Napríklad cez telefonickú konzultáciu som odporučila pacientovi s príznakmi infekcie, aby si kúpil v lekárni CRP test a sám zistil pôvodcu infekcie a výsledok sme konzultovali ďalej. Pacienti na sebe takýmto spôsobom začali viac pracovať a nespoliehať sa len na svojho lekára.
To, že v kríze dokážeme ťahať všetci za jeden povraz dokázala aj intenzívna komunikácia a snaha o hľadanie čo najrýchlejších a najúčinnejších riešení medzi zainteresovanými subjektmi.
Doteraz som sa s takouto komunikáciou nestretla. Boli sme hladní po informáciách a hneď sme ich aj dostali. Niekedy možno viac ako bolo treba. Menili sa odborné usmernenia, usmernenia Sociálnej poisťovne, štandardné postupy… Nápor na sledovanie aktualizácií bol výrazný, keďže dokumenty sa menili v krátkych časových horizontoch. Ale informácie sa dostávali tam, kde to bolo potrebné a spolupráca všetkých zainteresovaných – ministerstva zdravotníctva, Národného klinického krízového tímu, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Národného centra zdravotníckych informácií, vyšších územných celkov, zdravotných poisťovní a ďalších bola úžasná. Ukázala, že keď sa chce, tak to ide. Bolo by dobré, keby sa efektivita tohto modelu fungovania zachovala v záujme lepšieho fungovania zdravotníctva aj naďalej.
Aj keď nám prípady ochorenia opäť pribúdajú, bežný život, ale aj život v ambulanciách sa vracia do normálu. Aké výzvy sú momentálne aktuálne pre všeobecné lekárstvo na Slovensku?
Ako zástupcovia všetkých spoločností zastrešujúcich všeobecných lekárov sme sa 7. júla sme sa stretli na ministerstve zdravotníctva s generálnou riaditeľkou sekcie zdravia a so štátnym tajomníkom, aby sme určili priority, ktoré sa budú riešiť. Je ich viac, ale nedá sa riešiť všetko naraz. Patrí k nim napríklad generačná výmena všeobecných lekárov, vzdelávanie, odovzdávanie praxe mladým lekárom a podobne. Na stretnutí sa otvorila aj otázka vytvorenia odborných pracovných skupín pre všeobecné lekárstvo. Toto stretnutie nadviazalo už na predkomunikáciu s vyššími územnými celkami a poisťovňami. Verím, že nová vláda, ktorá nastúpila s ambíciami pomôcť primárnej sfére vo svojom zámere vytrvá aj v ich realizácii v praxi. Čo nielen z postu hlavnej odborníčky pre všeobecné lekárstvo Ministerstva zdravotníctva SR, ale aj z pohľadu lekárky priamo v teréne by sa malo zmeniť na fungovaní ambulancií všeobecných lekárov? Naozaj sú potrebné systémové riešenia. Ale ja by som začala tým, čo by nám vedelo uľahčiť prácu už teraz. Napríklad, aby všeobecní lekári, ktorí sa starajú o zariadenia seniorov, ale aj tí v ambulanciách mohli predpisovať plienky. Aby sa odstránila administratíva pri nutričných protokoloch, predpisovaní bezlepkových potravín… Najmä pri predpise potravín sa cítim akoby na jarmoku. „Poprosím 4 kg múky, fussili , 2x muffiny alebo nie, radšej mi napíšte tento mesiac predpečené bezlepkové žemle, univerzálnu bezlepkovú zmes, poprosím 5x …“ Tým vôbec nechcem spochybňovať závažnosť ochorenia, ale napr. dobíjacia karta s mesačným limitom
zvalidovaným špecialistom s platnosťou na rok a pacient by mohol ísť pre potraviny priamo do lekárne, by určite uľahčila situáciu pre obe strany – pacientovi i lekárovi. Rada by som nastavila systém tak, že lekár, ktorý si indikuje liek, aby si ho aj predpísal, aby sa čoraz viac poskytovateľov napojilo na systém e-zdravia. Je to naozaj pohodlné, keď viem poslať elektronický recept, sú opakované elektronické recepty, čiže lekárovi aj pacientovi to šetrí veľa času a energie. Dá sa hovoriť aj o zlepšovaní manažmentu organizácie práce v ambulanciách, modernizácii ich prístrojového vybavenia. Tých výziev je skutočne veľa a záleží na každom lekárovi, čo je preňho prioritné. Lekárov by sme však mali učiť aj podnikať, aby sa nebáli investícií na zveľaďovanie vlastných ambulancií. Je dobré, že ľudia nás vnímajú ako lekárov, ale popri našej práci sme aj manažérmi a podnikateľmi, pretože sa musíme starať o to, aby ambulancie fungovali ako hodinky. Pacienti si ani neuvedomujú, že lekár komunikuje so sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami, nakupuje prístroje, platí nájomné, zamestnáva sestričku, zabezpečuje vybavenie ambulancie potrebným materiálom, platí energie, upratovačku, teda zabezpečuje komplexný manažment svojej ambulancie… A o to všetko sa stará až vtedy, keď sa postará o pacienta. Ale dobre vybavená modrená ambulancia s fungujúcim manažmentom uľahčuje prácu lekárovi, ale je benefitom aj pre pacientov. Preto je v tejto oblasti dôležité nechať si poradiť od odborníkov.
Pacienti aj lekári máme za sebou naozaj turbulentné obdobie. Myslíte si, že spoločnosť, kompetentní, ale aj verejnosť ocenila dostatočne úlohu všeobecných lekárov v zvládaní pandémie?
K tejto situácii sa podľa môjho názoru veľmi korektne postavili zdravotné poisťovne, ktoré do zahrnuli do výkonov nad rámec kapitácie aj výkony telemedicíny. Tento postoj by mal byť podľa môjho názoru zaužívaný natrvalo, nielen v čase ochorenia COVID-19. Verejnosť a pacienti tlieskali na znak vďaky zdravotníkom v prvej línii, takže z tejto strany sme ocenenie dostali a aj vláda avizovala aspoň symbolické finančné odmeny pre ľudí z prvej línie. Aj keď sa vďaka nešťastnej forme komunikácie zdvihla vlna nevôle u mnohých profesií, vrátane lekárov. Boli by sme však potešení, keby sa poďakovania kompetentných, ktoré sme vo veľkom počúvali počas pandémie, premietli v ďalších mesiacoch najmä do uvedomenia si dôležitosti primárnej sféry a lekárov, ktorí v nej každodenne pracujú v celkovom fungovaní systému zdravotnej starostlivosti a aby sa reálne riešili tie najakútnejšie problémy všeobecného lekárstva.
Na čo ste za celú rodinu všeobecných lekárov ako hlavná odborníčka pyšná?
Som pyšná na to, že nezatvorili ambulancie, že ukázali profesionalitu a odvahu, že stáli na strane svojich pacientov. Napriek tomu, že situácia bola ťažká, náročná, komplikovaná a aj nebezpečná. Aj vďaka tomu sme vyšli z koronakrízy úspešne. Ukázali sme, že vieme robiť v teréne, že vieme zvládať doslova „bojové“ podmienky a praktizovať aj tak trochu vojenskú medicínu s nasadením, aby sme zachránili životy našich pacientov.
