Prečo sa ľudia boja očkovania?
Nedôvera v rýchly vývoj vakcín, obavy z vedľajších účinkov, ale aj vnútorné presvedčenie, že človek je zdravý a očkovanie nepotrebuje, sú najčastejšie dôvody, prečo ešte niektorí obyvatelia Bratislavského kraja váhajú s očkovaním proti ochoreniu COVID-19. „Na zdraví obyvateľov kraja nám záleží, a preto sme sa rozhodli priniesť odpovede na najčastejšie otázky a obavy. Do informačnej kampane sme zapojili známe osobnosti, ktoré sa pýtajú za vás,” ozrejmil župan Juraj Droba. S pezinskou lekárkou MUDr. Adrianou Šimkovou sa zhovára herec Marián Labuda ml.
Pani doktorka, primárna otázka. Prečo sa ľudia tak boja očkovania?
Dobrá otázka. Myslím si, že obava z očkovania je tu hlavne z dôvodu negatívnych informácií, ktoré prenikajú medzi ľudí. Niekto má obavy aj z bežného a povinného očkovania, a tak nedá zaočkovať ani svoje deti. Čiže obavy z očkovania tu už boli, ale nie až v takom rozmere. Po tom, ako sa aj u nás vyskytlo ochorenie COVID-19, prišli nové vakcíny – a zrazu je tu nejaká neznáma. Keď sa človek stretne s niečím neznámym, má obavy, potrebuje viac informácií a vysvetľovania. Prečo je tá-ktorá vakcína dobrá, ako funguje a prečo by sa mal dať zaočkovať. Toto očkovanie je iné, pretože z dôvodu pandémie je masívne. Informácie, s ktorými sa ľudia stretávajú, sú pozitívne aj negatívne – často vychádzajú od niekoho, kto je zaočkovaný, ale treba povedať, že človek, u ktorého sa prejavili ťažkosti, ich mohol mať už aj pred očkovaním. Keď sú ľudia vo veľkom vystavovaní negatívnym skúsenostiam, ich obavy sú podľa mňa na mieste. Ľudia si potom právom myslia, že zdravotné komplikácie sú z vakcíny, ale v skutočnosti to tak nie je.
MUDr. Adriana Šimková, PhD., pôsobí ako všeobecná lekárka v Pezinku. V roku 2018 získala cenu v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Je hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo. Počas vypätého obdobia pandémie COVID-19 aktívne organizovala a usmerňovala fungovanie všeobecnolekárskej starostlivosti. Keď v apríli 2020 pandémia tragicky zasiahla domov sociálnych služieb v Pezinku a nastal akútny problém so zabezpečením zdravotnej starostlivosti pre klientov, dobrovoľne prevzala zariadenie do svojej starostlivosti. Za svoju činnosť počas pandémie jej bolo v roku 2020 udelené ocenenie Bratislavského kraja.
A z čoho potom?
Človeku, ktorý sa ide očkovať, sú položené štandardné otázky, ktoré vylučujú, resp. zabezpečujú to, aby sa v čo najvyššej miere minimalizovali možné komplikácie z očkovania (hovorím napr. o akútnom ochorení, dodržaní odporúčanej dĺžky odstupu podania vakcín – napr. tetanovky a iné). Pacient aj napriek tomu môže byť v „inkubačnej dobe ochorenia” o ktorom nevieme, a tak sa mu môže až po očkovaní prejaviť tzv. „stresová situácia”. T.j. môže ísť aj o súbežný výskyt viacerých rizikových faktorov, ktoré dopomohli k tomu, že pacient mal príznaky.
Keď som zaočkovaný a dostanem COVID, je to veľký rozdiel, ako keby som nebol zaočkovaný?
Je to určite rozdiel. Aj keď ste zaočkovaný, neznamená to automaticky, že ochorenie COVID-19 nedostanete. Treba ale zdôrazniť, že očkovaním sa veľmi významne znižuje riziko hospitalizácie. Počas prvej vlny boli kapacity v nemocniciach limitované. Je potrebné vedieť, že môžem ochorieť, ale neochoriem vážne, nebudem musieť ísť do nemocnice. Zvládnem to, ako keby som v úvodzovkách dostal infekciu dýchacích ciest.
Aký je rozdiel medzi vírusom, ktorý tu bol v decembri, a delta vírusom, ktorý tú máme teraz?
Rozdiel je v tom, že tento nový typ je infekčnejší. Spôsobuje infekcie horných dýchacích ciest, bolesť hrdla a hlavy. Teplota býva tiež. Stále je tu veľké riziko u pacientov, ktorí majú cukrovku, ochorenie srdcovo-cievneho systému, chronické ochorenie dýchacích ciest a u onkologických pacientov, t.j. sú imunitne oslabení. Prvý vírus napríklad spôsoboval aj poruchu chuti a čuchu, čo sa pri delta variante ako príznak nevyskytuje, resp. len minimálne.
Ja som mal COVID v decembri. Ešte v piatok sme mali skúšku v divadle, samozrejme, s rúškami. V sobotu ráno som sa zobudil, dávam si parfum, a nič necítim. Zobral som ženin parfum, synov a už som vedel, že je zle. Chcel som však povedať, že už trištvrte roka ten čuch stále nie je v poriadku. Kedy sa čuch možno dostane do normálu?
U väčšiny pacientov postcovidové príznaky, či už neurologické, srdcovo-cievne alebo psychické, trvajú minimálne šesť mesiacov. Tak to mám odsledované v praxi. Ak sa vytratia skôr, tak sa s pacientom len tešíme.
Toto je názor odborníčky. Ľudia, ktorí váhate, porozmýšľajte nad tým, ide o vašu bezpečnosť, bezpečnosť vašich rodičov, starých rodičov či kamarátov.
Pani doktorka, ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
Rozhovor bol uverejnený v časopise Pezinčan č. 7-8 / 27.augusta 2021
Celé číslo si viete prečítať na tomto odkaze.
