Žijeme na hojdačke

Rozhovor v týždenníku Život č. 29

MUDr. Šimková Adriana, PhD.
MUDr. Adriana Šimková: „Organizmus sa dokáže prispôsobiť, nie však neobmedzene.“

V posledných dňoch sme na Slovensku zažili náhle zmeny teploty o 15 stupňov Celzia, extrémne horúčavy, dokonca ranný prízemný mráz. MUDr. ADRIANY ŠIMKOVEJ sme sa opýtali, čo prudké výkyvy počasia robia s naším telom.

MUDr. Adriana Šimková, PhD., je všeobecná lekárka a internistka z Pezinka, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo. Je predsedníčka odbornej pracovnej skupiny pre štandardné preventívne, diagnostické a terapeutické postupy.

Zmeny počasia a teploty sú v poslednom období naozaj dramatické. Aký vplyv majú na náš organizmus?

Určite nezanedbateľný. Ľudské telo je nastavené na určitú teplotu, ktorá mu vyhovuje. Ak je vonku príliš teplo, organizmus reaguje tak, aby sa ochladzoval. Ak je, naopak, príliš zima, ľudské telo sa bráni stratám tepla. Pri týchto reakciách tela na vonkajšiu teplotu sa musia aktivovať rôzne systémy, napríklad nervový systém, endokrinné systémy, musí spolupracovať periféria s mozgom, aby všetky metabolické procesy správne fungovali. Je to súbor pomerne zložitých dejov.

PRE ĽUDÍ S VÁŽNYMI OCHORENIAMI JE KRITICKÝM MESIACOM AUGUST

Ak sa rýchlo mení vonkajšia teplota aj o desať-pätnásť stupňov, ako to dnes bežne zažívame, ako telo reaguje?

Je to veľká záťaž. Organizmu robí zle napríklad vysoká teplota a vlhko, pretože má len určité možnosti odvádzania tepla. Potenie je veľmi efektívny spôsob ochladzovania, okrem neho je to napríklad vyžarovanie a vedenie tepla. Telo musí urobiť všetko preto, aby napriek vonkajším podmienkam malo optimálnu teplotu. Samozrejme, pri tom reaguje srdcovocievny systém, nervy, žľazy s vnútorným vylučovaním. Keď sa pohybujeme v prostredí s vysokou teplotou, srdce začne biť rýchlejšie, začneme rýchlejšie a hlbšie dýchať, aby sme sa ochladzovali aj dýchaním. Začíname sa potiť, rozširujú sa cievy v celom tele i v koži. Na takéto reakcie – najmä ak sa organizmus musí prispôsobiť rýchlo – musí byť telo v dobrej kondícii, hlavne jeho srdcovocievny systém.

MUDr. Adriana Šimková PhD.
Podľa lekárky najviac pacientov prichádza v chrípkovom období.

Z toho zrejme vyplýva aj odpoveď na otázku, koho výkyvy teploty ohrozujú najviac.

Áno, sú to kardiaci, teda ľudia s chronickými ochoreniami srdcovocievneho systému. Sú to aj ľudia s respiračnými ochoreniami, metabolickými ochoreniami, napríklad cukrovkári, onkologickí pacienti, ktorí sú často po chemoterapii alebo rádioterapii, ľudia s poruchami krvi, obličiek. Takisto malé deti a starší ľudia, ktorým nefunguje termoregulácia dostatočne a ktorí majú často obmedzený príjem tekutín. Vtedy nie je v cievach dostatočný objem krvi, krvný tlak im klesá a cítia sa zle.

Čo môžeme pri zmenách teploty pociťovať?

Sú to bolesti hlavy, závraty, niektorí ľudia môžu dokonca odpadnúť. Mnohí pociťujú ťažobu žalúdka, nechutenstvo, slabosť a malátnosť. Treba si uvedomiť, že pri potení okrem vody strácame aj minerály, ktoré sú dôležité napríklad pre správnu činnosť srdca a kostrových svalov. Starší ľudia, ktorí takto strácajú minerály a soľ a navyše berú napríklad lieky, ktoré ich odvodňujú a ovplyvňujú im hladinu sodíka, môžu byť aj nepokojní či zmätení. Pokles minerálov a solí v tele ovplyvňuje aj psychický stav.

Čo je pre ľudský organizmus nebezpečnejšie – prílišné teplo alebo prílišná zima? Alebo práve striedanie teplôt?

Žiadny extrém nie je pre telo dobrý. Samozrejme, môžeme ho na zmeny teploty trénovať a skúsiť napríklad otužovanie. Ľudia naučení sprchovať sa studenou vodou či tí, ktorí chodia do fínskej sauny s teplotou 90 stupňov a potom sa ochladzujú ľadovou vodou, budú znášať výkyvy teplôt lepšie. Otužovanie je aj účinný tréning srdcovocievneho systému, pretože cievy sa pritom opakovane rozširujú a zužujú. Otužovanie posilňuje aj imunitný systém, preto sú otužilci odolnejší proti infekciám. Každý človek vie, že ak sa napríklad pravidelne venuje športu, okrem dobrej fyzickej kondície je lepší aj jeho psychický stav. Cvičenie zlepšuje odolnosť proti stresu. Otužovanie i športovanie však treba robiť s rozvahou.

Niektorí ľudia pociťujú pri zmenách teploty aj tráviace ťažkosti.

Majú výkyvy teploty okrem nášho zdravia vplyv aj na pracovný výkon?

Určite. Keď je človek unavený a cíti sa fyzicky i psychicky zle, jeho výkon sa znižuje. Reakcie na podnety sa spomaľujú, mnohí ľudia sú pri vysokých vonkajších teplotách ospalí, aj preto majú prímorské národy poobedňajšiu siestu.

Tepelné prehriatie, tepelný úpal alebo slnečný úpal. Aký je medzi nimi rozdiel?

Pri prehriatí tela sú ľudia červení v tvári, malátni, môžu vracať, často trpia bolesťami hlavy. Príznaky sa dajú zameniť s bežnou vírusovou infekciou. Ak sa k týmto symptómom z tepelného vyčerpania organizmu pridá nadmerné potenie, poruchy vedomia či zvláštne správanie, ide o vystupňované prehriatie tela – tepelný úpal. Slnečný úpal je skôr následok lokálneho prehriatia hlavy. Postihnutí môžu mať príznaky ako pri zápale mozgových blán.

Naši predkovia sa nemuseli vyrovnávať s výkyvmi teploty, ktoré prinášajú súčasné klimatické zmeny. Je ľudské telo na niečo také vôbec pripravené a uspôsobené?

Myslím, že tieto dôsledky globálneho otepľovania nás postihujú oveľa viac a naši predkovia zrejme neboli vystavení takýmto výkyvom. Žijeme v miernom teplotnom pásme, kde takéto výkyvy v minulosti jednoducho neboli. Teraz sa teplotne dostávame skôr do stredomorskej oblasti a možno budeme musieť nastaviť svoj štýl života podobne ako ľudia, ktorí žijú tam. Budeme sa musieť zrejme čoraz viac prispôsobovať vysokým letným teplotám a budeme zažívať len mierne zimy s niekoľkými mrazivými dňami.

Očkovanie staršej populácie by znížilo počet respiračných ochorení.

Má to aspoň nejaké výhody? Znižuje mierna zima napríklad počet dýchacích infekcií?

Nie. Zníženie počtu týchto infekcií by sme dosiahli otužovaním, zdravším životným štýlom a väčšou mierou očkovania, najmä u starších ľudí, ktorí sú náchylnejší na dýchacie infekcie aj na zápaly pľúc. Vakcíny proti týmto infekciám sú dnes kvalitné a bezpečné. Keby sa nám podarilo zvýšiť zaočkovanosť tejto časti populácie, znamenalo by to aj nižšiu chorobnosť v období od októbra do jarných mesiacov.

Mnohí ľudia zle reagujú na klimatizáciu. Prečo im škodí?

Klimatizácia je typický príklad prudkej zmeny teploty. Všeobecne takéto umelo nastavené výkyvy teploty zvláda ľudský organizmus veľmi ťažko. Vnútri sa vychladíte, vyjdete von do horúčavy, telo je prudkou zmenou oslabené, môžete prechladnúť, dostať zápal hrdla alebo vám stuhnú svaly a nemôžete napríklad pohnúť krkom alebo sa predkloniť. Ak musíme používať klimatizáciu, treba ju optimálne nastaviť tak, aby rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou nebol vyšší než päť alebo maximálne sedem stupňov Celzia. Mnohí ľudia sa snažia v horúčavách ochladiť ľadovými nápojmi. To vôbec nie je dobrý nápad. Vhodné je piť nápoje s teplotou okolo dvanásť až pätnásť stupňov.

Môžu mať výkyvy teploty pre človeka aj smrteľné následky?

Zdravý a mladý človek by mal napríklad horúčavy pri dostatočnom príjme tekutín a minerálov zvládnuť. Jeho srdce vydrží aj zimu a sťahovanie ciev v mrazoch. Samozrejme, netreba ísť do extrémov a tráviť hodiny na priamom slnku alebo športovať v silnom mraze. Výkyvy teploty však veľmi ohrozujú pacientov, ktorí majú viac diagnóz súčasne. Čo môže takýmto ľuďom pomôcť? Ako by sa mali v tomto období správať? Určite by nemali vychádzať von medzi 11.00 a 15.00 hodinou, keď je priame slnko Ak už musia ísť von z akejkoľvek príčiny, vždy treba mať so sebou vodu, ľahký odev, pokrývku hlavy alebo sa pohybovať v tieni. Pozor si musia dať aj diabetici, ktorí by mali mať pri sebe cukor pre prípad, že by začali pociťovať príznaky hypoglykémie. V zime sa treba dostatočne obliekať, nechodiť zbytočne von v mrazoch kvôli srdcu a cievam i pre hrozbu úrazov, napríklad možnú zlomeninu krčka stehennej kosti. Tá býva pre chorých ľudí často fatálna. Sú to teda najmä režimové opatrenia.

Máte pri premenlivých teplotách v ambulancii viac pacientov?

Najviac pacientov je v chrípkovom období. Tento rok, v období koronavírusu, ich však bolo menej než v iných rokoch. Nosenie rúšok, používanie dezinfekcie, odstupy a menší sociálny kontakt zabránili aj prenosu chrípky a iných respiračných infekcií. Paradoxne sme vďaka pandémii koronavírusu „zázračne“ ozdraveli a nepotrebovali sme navštevovať všeobecného lekára tak často ako v období pred koronakrízou.

Žijeme v pásme, kde sa striedajú štyri ročné obdobia. Dá sa povedať, ktoré z nich je pre chronicky chorých ľudí najrizikovejšie?

Áno, existuje aj známe slovenské úslovie „Marec – poberaj sa starec“. Z vlastnej praxe však pozorujem, že to nemusí byť úplne pravda. Možno to platilo kedysi, keď bol nedostatok jedla a vitamínov a ľudia boli po dlhej a tuhej zime oslabení. Dnes je pre starkých kritickým mesiacom august, aspoň podľa toho, čo pozorujem ja.

Prečo je to podľa vás tak?

Možno preto, že vtedy vrcholí leto a teploty sú často naozaj rekordné. Mnohým ľuďom, napríklad so srdcovocievnymi ochoreniami, sa zhorší stav, zvyšuje sa počet zlyhaní srdca. Určite k tomu prispieva zvyšujúci sa priemerný vek obyvateľstva, narastá počet geriatrických pacientov. Organizmus chorého človeka je zrejme vysilený teplom z júna a júla a v auguste to už nezvládne. Do budúcnosti to môže byť zaujímavý štatistický údaj. Chronicky chorých teda už neohrozuje najmä zimný nedostatok vitamínov ako v minulosti, ale letný nárast teploty, na ktorý sa organizmus, najmä u ľudí s viacerými ochoreniami, len ťažko adaptuje.

Zhoršuje sa aj duševný stav týchto ľudí?

Rozhodne. Výrazne vzrastá počet zhoršených stavov rôznych druhov demencie, aj opatrovateľská služba je v tomto období náročnejšia. Demencie rôzneho pôvodu, Alzheimerova choroba a ďalšie ochorenia vysokého veku sú dnes všeobecne narastajúci problém. Naši predkovia sa nedožívali takého vysokého veku, zomierali skôr na ochorenia, ktoré nedokázali liečiť, či na následky zranení. Dnes populácia výrazne starne a do popredia sa dostávajú ochorenia, ktoré by sa kedysi nestihli prejaviť. Koniec života dokážeme oddialiť kvalitnou liečbou, no ľudia vo vysokom veku sa výrazne líšia kvalitou života a starostlivosťou, ktorúpotrebujú.

Koronavírus nás v tom trochu obmedzil, no dnes ľudia cestujú oveľa viac než v minulosti. Dnes je bežné lietať, presúvame sa cez časové pásma, meníme podnebie. Má aj cestovanie vplyv na ľudské zdravie?

Ak človek ide raz za čas, dá sa takzvaný jet lag syndróm zvládnuť. Ak sa však často cestovaním posúvame o niekoľko hodín v čase vpred či vzad, telu to škodí – narúša sa biorytmus tela. Podobná situácia nastáva pri nočných službách či prácach na zmeny. Náš cirkadiánny rytmus je nastavený tak, že v noci máme spať a cez deň bdieť. Ak to tak nie je, môžu vznikať napríklad poruchy spánku. Nerovnováha vo vnútorných biorytmoch je jeden z rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení. Takisto sa môže podpísať pod prejavy psychosomatických chorôb. Preto je dôležitá psychohygiena, pravidelné striedanie spánku a bdenia, fyzická aktivita a dodržiavanie zásad správnej životosprávy. Znovu zopakujem, že žiadny extrém nie je pre telo dobrý. Schopnosť organizmu prispôsobiť sa je prirodzene obmedzená.

Môže mať striedanie teplôt vplyv aj na nárast duševných porúch? Napríklad depresií, úzkostí, panických stavov?

To skôr súvisí so zmenami ročných období a s ubúdaním slnečného svetla. Slnko je zdroj pozitívnej energie, mnoho ľudí s duševným ochorením sa preto cíti horšie v období neskorej jesene, v zime a začiatkom jari. Aj preto niektorí ľudia cestujú cez zimu do krajín, kde je vtedy teplo a svieti slnko.


Článok bol uverejnený v týždenníku Život č. 29, 2020, Marcela Fuknová.

Zdieľaj: